Pirát Jake

Tohto fešáka mám ušitého už dosť dlho, hádam aj viac ako dva mesiace. Šila som ho spolu s Meridou, chcela som vyskúšať aj chlapca, hlavne vlasy. Oblečenie je ešte v štádiu riešenia.

Stále nenastal ten správny čas na fotenie, aj správne miesto mi akosi unikalo. Po dlhšej dobe sme šli ku mojim rodičom do Bojníc a ten správny čas aj miesto nastali :).

Jake má rád čerešne.

Čerešničky už pomaly dozrievajú..

Aj detičky si užívali konečne slnečný deň.

Pekný večer 

Myška Berta

Jedna rýchlovka. Ako som spomínala v predchádzajúcom príspevku, Stanka na stretku okrem domčeka šila myš Bertu, design by Bellet. Musím sa priznať, že som už dlhšie po nej pokukovala, ale zdala sa mi komplikovaná. Ale keď mi Stanka ozrejmila, že sa hlava našíva, s čím nemám moc dobré skúsenosti ešte od šitia psíka podľa Tone Finnanger, lebo mu chudákovi hlava nedrží moc pevne a s ohľadom na zaťaženie, akému sú hračky vystavené, musela som aspoň vyskúšať, či túto veľkú fešandu zvládnem ušiť v jednom kuse.
Dievčatá ma v tom samozrejme podporili, a kedže sa mi nechcelo moc do inej práce, pustila som sa do myšky. Trochu mi dalo zabrať zošitie jednotlivých častí z rôznych látok, teda hlavu, blúzku a brucho, ale za to mohla moja neochota obetovať centimetre látky navyše a tiež som akosi zabudla na zrkadlenie strán :).
Šitie išlo od ruky, aj keď ma čakali ďalšie prekvapenia v podobe spotreby dutého vlákna, padlo na ňu hádam aj kilo, a tiež ťažkosti pri prišívaní nôh, keď som ich nevedela prišiť ani mojou najväčšou ihlou. Sukničku má ušitú na gumičku, aby držala a dala sa obliekať.
A tu je výsledok, poputuje pre Alicku, dúfam, že jej myškina noha neostane po dvoch dňoch v ruke.

Šicie stretko

Vďaka šitiu som sa zoznámila s niekoľkými skvelými ženami. Ako bonus dve z nich, Stanka a Vlaďa, bývajú v Žiline, odkiaľ pochádza môj manžel, takže máme možnosť sa viac menej pravidelne vídať a občas si aj niečo spoločne ušiť.
Prvé stretko, dvojdňové, sme mali skoro presne pred rokom, vtedy sme šili kabelky a ja ešte malú bábiku, ktorú som sa práve tam naučila vďaka Stanke šiť. Stretávame sa v Materskom centre Levík, ako sami uvidíte na fotkách, je to úžasný priestor nielen pre deti, ale aj mamičky :).
Tentokrát sme sa to poňali volnejšie, mala prísť šiť aj Vladina kamarátka, tá chcela šiť podsedák, Stanka s Vlaďou nakoniec šili dekoračný domček a ja klasika, kabelku, konečne prvú pre seba.
A takto nám to šlo...

Stanka stíhala okrem domčeka aj Bertu obstrihávať.

 

Zuzka stále len žehlila..

Strojové zátišie

 

Zuzka zasa žehlí, teraz pre zmenu šnúrky na uviazanie podsedáku.

 

Vlaďa s polotovarom :)

 



 

Tu je Vladin výsledok.

 



Stankin si môžete pozrieť na jej blogu. Zuzkin som bohužiaľ neodfotila, mea culpa. A môj "výsledok", polotovar už spomínanej tašky. Treba "už len" všiť zips, zošiť, ušiť a našiť kožené uši.

Bol to prájemne strávený deň v spoločnosti rovnako postihnutých osôbok, ktoré mám naozaj veľmi rada. Ostáva už len dúfať, že sa minimálne o rok znova stretneme pri šití :).

Kabelková mánia

Po mesačnej pauze som sa konečne dostala k foteniu vecí, čo som za ten čas ušila, aj keď nemám odfotené všetko. Posledných pár týždňov ma držali kabelky, išlo o jednoduché, rýchle projekty. Keďže náš synátor bol chorý, potrebovala som sa odreagovať pri niečom, čo zaberie minimum času s maximálnym efektom.

Prvú kabelku som našla na Pintereste, postup si môžete pozrieť na blogu tejto havajskej dámy. Tutorial nie je úplne podrobný, aj miery jej moc nesedia, ale kto vie aspoň trochu šiť, určite to zvládne ako ja. A ešte ma prekvapil rozmer hotovej tašky, ako každého, kto si na začiatku neprečíta všetky údaje :). Vonkajšie vrecká, je ich 6, sú super na všetky potrebné drobnosti. Určite do nej pôjdem ešte raz, ale vo zväčšenej verzii.



Ďalšie dve kabeločky sú detské. Strihy sú z posledného čísla Diana Patchwork Tašky.

Zaujala ma síce taška na prebale, ale tá si vyžaduje viac času, tak som sa pustila do jednoduchších detských, neterkine blížiace sa meniny boli ďalšou motiváciou. Druhá, okrúhla, je pre Ninku, aby nezávidela :). Sovičkovú látku mám od jednej milej maminy z Modrého koníka. Taštičky som si opäť prispôsobila, do oboch som dala tenký bavlnený vatelín, aby pekne držali tvar. Postupy z časopisu sú opäť skôr pre pokročilých.

 

Ešte mám rozšitú jednu kabelku, konečne pre mňa, snáď ju v blízkom čase dokončím.