piatok, 23. novembra 2012

Bábiky, bábiky a ešte raz bábiky

Naša dcéra je typické dievčatko, rada nosí sukne a šaty, vo vlasoch musí byť aspoň 5 sponiek a hlavne vlastní neuveriteľné množstvo bábik. Moje úspechy na poli tvorby Tildušiek ma nejako automaticky posunuli k myšlienke naučiť sa šiť aj zložitejšie bábiky. Ešte pred tým, ako som začala sama šiť, som veľmi obdivovala bábiky od Lusilky, hlavne tie premakané, ručne maľované oči, no nádhera. Dokonca bola aj možnosť absolvovať kurzy, na ktorých vás naučia šiť takéto nádhery, ale zvyčajne sa konali v Čechách a boli viacdňové, čo s malým dieťaťom nie je vždy možné.

Niktoré veci v živote musia proste "vyhniť" a musí prísť ich čas. Šila som si svoje Tildušky a po narodení syna neostávalo moc času ani na ne. Vďaka krásnym veciam z Maríny a mojej mame, ktorá prejavila záujem naučiť sa šiť patchwork, som začala uvažovať nad kurzom patchworku. Nakoniec sme sa spolu s mamou prihlásili na kurz Rýchla deka, ktorý organizovala Deniska zo zebrapatchwork. O tomto kurze bude reč neskôr. Dôležitejšie bolo to, že spolu s nami na kurze bola aj pani Violka Bajaníková, ktorej prepracované bábiky som len s nemým úžasom obdivovala a ani vo sne by ma nenapadlo, že raz by som niečo podobné dokázala vytvoriť.

Slovo dalo slovo, zapojila sa aj Deniska a výsledkom boli pre veľký záujem až tri kurzy šitia veľkej bábiky. A hádajte, kto bol účastníkom hneď prvého? No jasné, že ja :-). Ktovie, či som náhodou nebola aj prvá prihlásená :-D. Samotný kurz bola 4-dňová makačka, Violka nás nešetrila a hlavne pre mňa, kedže neovládam základy šitia, to bol zaberák. Výsledok, ako si určite viete domyslieť, stál za všetky útrapy, dopichané a dorezané prsty. Domov som si priniesla Sabinku.



Medzičasom sa začala venovať šitiu bábik aj moja kamarátka Stanka, vychádzajúc pri tom z internetu, Lusilky a vlastných zlepšovákov. Kedže ja som večný a hlavne šťastný študent, počas spoločného šicieho weekendu ma ju naučila, za čo som jej neskonale vďačná. Jej metóda tvorby bábik je značne jednoduchšia a hlavne pre mňa, čo milujem rýchly efekt za málo času aj práce, pohodlnejšia. Takto vznikli ďalšie fešandy, mená im vždy dáva Ninka.

Mimi

 

Terezka

Katka



Elinka


A už s bábikami pomaly končim, teda len v rámci blogu, resp. príspevku. Nakoniec som neodolala a predsa len som absolvovala ďalší kurz a to u Pristelky, ktorá inšpirovala aj Lusil k tvorbe textilných bábik. Pristelka bola taká milá a spravila mi intímčo kurz u nej doma a len pre mňa. Človek sa má vždy čo učiť. Kurz bol skvelý, Pristelka pri mne tvorila kvety na svadobnú tortu, tie sú jej ďalšou vášňou, výborne som sa bavila a hlavne sa naučila kopec vecí.








Snáď vás z toľkých bábik nebolí hlava :-D

Bábiky sú a určite ešte veľmi dlho budú mojou vášňou, teším sa z každej jednej a dúfam, že ony moju radosť odovzdávajú ďalej svojim novým mamám.

Fenomén Marína :)

V rámci debát na mojom obľúbenom Modrom koníkovi občas padlo ako dobrý zdroj inšpirácie slovíčko Marína. Vedela som, že ide o nejaký časopis o šití, ale nič bližšie. Postupom času ma to ale začalo zaujímať, kedže jej čitateľky začali pridávať fotky vecí ušitých podľa nej a to už teda bolo niečo!

Dnes už bohužiaľ neexistujúci časopis a naň nadväzujúci web Galerie Marina, kde sa tvorivé dámy z oboch brehov rieky Moravy chválili svojimi výtvormi a diskutovali o šití, látkach a ďalších zaujímavostiach predstavoval pre mňa to, čo pre Alicu Krajina zázrakov. Nakoniec som samozrejme neodolala a časopis si začala kupovať a neskôr nielen časopis, ale aj skvelé kurzy, ktoré "mama" Maríny Ivanka - Bellet dotiahla do video dokonalosti. Tak sa stalo, že ani nie po roku mojej šicej kariéry som si postupne trúfla na hračky s aplikáciami, kabelku s koženou klopou, jednoduchú deku, organizér a nakoniec tak trochu aj vlastný návrh kabelky. Bellet vo svojich kurzoch totiž nielen prezentuje návod na konkrétnu vec, ale dozviete sa tipy, triky, rady, ako na vlastný strih, rôzne možnosti šitia a kopec ďalších informácií.














Zdravotné problémy (a nielen tie) nakoniec donútili Bellet prestať časopis vydávať. Našťastie nielen pre mňa, nevydržala dlho v nečinnosti a v skvelých návodoch a kurzoch pokračuje časopisom Love Bellet Fabrics a na svojich stránkach Bellet ďalšími kurzami - momentálne beží tretie pokračovanie kabelkového kurzu "Kdyby 1000 tašek..".

Som Ivanke a celej komunite Marínok veľmi vďačná, že som si aj vďaka nim trúfla na väčšie projekty, sú mi neustálou inšpiráciou.

utorok, 20. novembra 2012

Ako to začalo..

Ako to všetko začalo?


Nikdy som nešila. Ešte tak niečo uštrikovala hladko a obratko a na základnej škole som mala "záchvat" krížikovej výšivky, keď som dokonca obšťastnila pár členov rodiny a kamarátok vyšitými obrázkami.

Narodením dieťaťa sa zmení všeličo. Napríklad v sebe objavíte potrebu pre dieťa niečo vlastnoručne vytvoriť. U mňa to začalo tým hladko-obratko šálikom. Dokonca dvojfarebným. Dcéra ho prekvapujúco s obľubou doteraz nosí, ale skôr pre to, že sú na ňom prišité dve Hello Kitty, ktoré mi uhačkovala šikovnejšia kamarátka. Bohužiaľ ani hačkovanie mi moc nejde, ale ako pravidelnú návštevníčku stránky Modrý koník ma zaujala téma o šitých hračkách. Šikovné mamičky aj čakateľky na titul mama tu prezentujú krásne veci, nielen šité, zaujali ma hlavne mierne insitné, pre niekoho možno aj sčasti škaredé anjelky Tildy od nórskej designérky Tone Finnanger.

Bola to pre mňa výzva. Blížili sa Ninkine druhé narodeniny, aj toho voľného času už celkom pribudlo. Pár strihov a návodov sa dalo stiahnuť aj na nete, už mi chýbal len šijací stroj. Tu mi pomohla kamarátka Katka, ktorá mi ho rada požičala. Výsledok samozrejme vôbec nezodpovedal mojim predstavám a predstavám úbohej Tone ani omylom. Takto to nakoniec dopadlo. Našťastie sa lepšia fotka nedochovala :).


Potom to už nabralo spád. Túžba dokázať to aj lepšie bola silná, takže na Vianoce mi Ježiško v osobe môjho milého manžela doniesol nový stroj, síce len "hypermarketový", lebo som nevedela, koľko mi moje nadšenie vydrží, ale môj. Nasledovali ďalšie pokusy, všetky putovali ako darček rodine, kamarátkam a ich deťom. Malý náhľad....



 
 
Postupom času došlo aj na ďalšie šitie, ako zvieratká, vankúše..




A potom som objavila závislosť pod krycím menom Marína.....

streda, 14. novembra 2012

 Pozor, začínam!


Tak už došlo aj na mňa, aj keď mám (aspoň zatiaľ) výrazné problémy so zvládutím bloggera ako takého. A to som si myslela, že som relatívne počítačovo zdatná :).

Ale späť k téme. Tou bude poväčšine šitie, tvorenie a iné zábavky týkajúce sa látok, vlny a nití. Bola by som veľmi rada, keby si môj blog našiel svojich čitateľov - obzerateľov, dúfam, že budem schopná svoje snaženie pri stroji aj fotiť, zvyčajne v zápale šitia na to zabúdam a moje riadky vás potešia a pobavia.

Želám príjemné sledovanie :)